Vltava run nie je udalosť iba o behu. Je to krásny štafetový zážitok o tímovom duchu, spolupráci, organizácii, koordinácii. O zábave a smiechu. A potom snáď aj o behu jednotlivca.

Čo všetko stihnete za jeden víkend? Napríklad štafetový beh Vltava run, ktorý dnes už každoročne mieri od prameňa Vltavy až do Prahy. Tu spoiler na úvod z oficiálnych stránok podujatia:

Vltava Run je štafetový běžecký závod ze Šumavy do Prahy s 360 km trasy vedoucí po turistických stezkách, silnicích II. a III. třídy. Národním parkem Šumava, u vody, v lesích, kolem vltavských přehrad, nádhernými údolími, přes kopce, historickými městy i jihočeskými a středočeskými vesnicemi. Prostě, nejkrásnější cestou k cíli.

Na štadióne bežeckého lyžovania v šumavskom Zadove sa štartuje vo vlnách od sobotného rána. Najpomalší tím si nepospí, ten najrýchlejší stihne aj obed. Všetko naplánované tak, aby približne v rovnakú dobu všetky tímy dorazili do pražského Braníka. Súťaží sa v kategóriách 6 až 9 respektíve 10 až 12 členov, tí najväčší „kabrňáci a kabrňáčky“ majú dokonca možnosť trať ubehnúť celú, ale... Pokiaľ ti je život milý, ani neskúšaj. Beží sa 36 úsekov, cez 3 kraje, 7 okresov, desiatok miest a dedín (proste českým „vidiekom“ – že Titus:). Beží sa no-stop!

Na úvod musím zložiť poklonu našej Asicsovej alma máter, ktorá vynaložila nemalé prostriedky a postavila hneď nniekoľko tímov. ĎAKUJEM, že som bez veľkej (resp. žiadnej) námahy v príprave prišiel k úžasnému športovému zážitku a osobne si to nesmierne cením – „to muselo dát příšernou práci“! Niekoľko tímov zároveň znamená nespočetne národností, rôzne typy ľudí, hromadu zábavy... a sem tam aj kvapku organizačného chaosu. Keby ale šlo všetko ako po masle, bola by to nuda a nebolo by na čo spomínať!

Začíname
Bohužiaľ nám tesne pred začiatkom vypadla zo zostavy Ivetka, a tak sa v piatok poobede plazíme pražskou dopravou v zložení štyria FrontRunneri českého tímu a dvaja Španieli. Jesus a Sarah nevedia ani ceknúť po anglicky, gúgeľ nám pomáha ako sa dá, pomocou prekladača učíme „Susa“ prvé dôležité česko-slovenské frázy. Ako napríklad, choď do p.... alebo tú so ženskými prsami. Cenzúra. :)

Druhé auto nášho 12-členného tímu má poľsko-nemecké zloženie. Do hotela v Sušiciach dorazíme práve včas, aby sme si s chutnou večerou struhli ešte dve chladené pivečká proti tréme a na žalúdok (dobre, dve veľké a dve malé...). Stratégia rozvinutá, ukladáme sa do postelí a nevieme sa dočkať rána.

Sobota ráno...

Nadšenie a nervozita (že Honzík!:) stúpa. Po počiatočnej organizačnej zložke programu a chutných raňajkách dorazíme na štart. Len čo stihneme pár tímových fotiek, vyráža na trať náš prvý bežec Suso. Kvôli foteniu naberá hneď v prvých metroch stratu a my sa zároveň modlíme, aby sa Španiel bez jazykovej vybavenosti v šumavských kopcoch nestratil.

Nestratil! Na prvom stanovišti odovzdáva mne. Prvý úsek začínam do kopca, slnko pečie a raňajky sa pomaly snažia dostať tam, odkiaľ prišli. Zachraňuje ma lesná pasáž. Beh lesom, krásnym voňavým šumavským lesom, si doslovne užívam. Dvesto výškových metrov prvého takmer 10-kilometrového úseku zvládam za 4:42 min na kilák a odovzdávam Vlaďke. Tá vyráža, že sa za ňou akurát zapráši a ja mám prvú pasáž za sebou.

Kvôli absencii Ivetky fasujem jeden úsek naviac. Na najdlhší ale zato rovinatý úsek o dĺžke 15 kilometrov vybieham dve hodiny po dobehnutí môjho prvého úseku. Slnko už riadne pečie a tak som rád za občasný tieň. Trať s jemným prevýšením 55 metrov zvládnem v tempe 4:24 min/km, som spokojný.

Sobota, sobota, horúca sobota

Deň pokročil a my sme svedkami úžasných výsledkov nášho tímu (naozaj nechápem, ako môže niekto v kopcoch držať tempo na kilák tri a pol minúty, ale aj takých medzi sebou máme!). Oddychujeme, užívame si sladké knedlíky a fandíme poľsko-nemeckému autu. Znova na nás príde rada v sobotu podvečer, moja pasáž vybieha z Rožmberka nad Vltavou do kopca, ktorý by som snáď nevyliezol ani na bicykli. Môj najťažší 8-kilometrový úsek, ale za to si ho užívam najviac! Počas toho, ako sa slnko pomaly stráca za obzorom bežím lenivým sobotným podvečerným lesom, nasávam jeho atmosféru, nikde ani vtáčika (bežca). 260-metrové prevýšenie zvládam v priemere 4:56 min/km a znova nemôžem byť nespokojný. Aj keď si človek povie, že tých niekoľko úsekov nepôjde naplno, aby sa neuvaril, nedá mu to. Každá sekunda sa počíta!

Na kraj padá večer, za ktorým sa pomaly priblíži noc. Našu druhú pasáž ukončuje Titus behom (alebo skôr šprintom) po Českých Budějoviciach, ponáhľame sa na hotel oddýchnuť si. Máme dve hodiny čas, no spánok sa nie a nie dostaviť. Srdce mi búši, akoby chcelo vyskočiť z hrude... Cítim každý sval. O pol tretej je čas pohnúť sa ďalej. Niečo po štvrtej vybieham na svoj posledný takmer 13-kilometrový a jemne vlnitý úsek, to už sa na trati miešajú tímy rôznych výkonností. Síce je na stanovištiach nátresk, ale aspoň je zábavné predbiehať pomalších. Takmer 150 výškových metrov zvládnem v priemere 4:34 min/km, aj vďaka miestnemu občanovi, ktorý si vyšiel ráno zabehať. V družnej diskusii mi spríjemnil posledné tri kilometre tohtoročného Vltava run-u.

Je to za mnou. Bežecká časť je za mnou, teraz už len dobojovať do cieľa s celým tímom. Odovzdávame Poliakom štafetu v čase, kedy slnko začína naznačovať, čo má s nami v tento deň v pláne. Sme naozaj radi, že na trať vybieha druhé auto. Čaká ich úmorný finiš. Toľko k tímovému duchu. :)

Blíži sa cieľ

Lenivo sa povaľujeme na poslednom stanovišti vo Vranom nad Vltavou, kde budeme s posledným bežcom druhého auta čakať, až kolegovia pribehnú. Snažíme sa tým aspoň trochu taktizovať, aby sme všetko zvládli včas, na niektorých stanovištiach sa totiž už nedá ani pohnúť a tímy naberajú straty. Týmto by som rád apeloval na organizátorov: menej je niekedy viac, úplne by stačilo vyslať na trať o stovku tímov menej, teda 200.

Na záver sa stáva nečakané, druhé auto hlási poruchu. To nie, nepripúšťame si zlyhanie tak krátko pred cieľom! Krízový manažment v praxi, nakoniec v ceste pokračujú, ale časť nášho auta sa im vydáva naproti na posledné stanovištia. Hladní, unavení, vysilení, ale sme tu jeden pre druhého! Neexistuje, že to necháme tak! Stretávame sa s druhým autom, istíme ich po predposledné stanovište. Nakoniec všetko dobre dopadá, ich auto to zvládne do cieľa, neskôr dokonca až do cieľa v Poľsku – čaká naňho totiž ďalších osem hodín na ceste.

Zvládli sme to!
Posledný bežec Bartek nebeží, letí. Rovina a tempo 3:37 min/km. Len tak-tak sa nám podarí zastaviť ho pár metrov pred cieľom, ktorý tak pretneme všetci spolu. Skromne som odhadoval, že skončíme v top 30, čo sa nám nakoniec podarí: náš tím ASICS SENSATIONAL 12 obsadzuje s časom 29 hodín, 42 minút a 12 sekúnd a priemerom 4:47 min na kilometer z 299 tímov krásne 30. miesto. V kategórii 10-12 členných tímov je to dokonca 23. miesto z 274. tímov.

Vltava run nie je udalosť iba o behu. Je to krásny štafetový zážitok o tímovom duchu, spolupráci, organizácii, koordinácii. O zábave a smiechu. A potom snáď aj o behu jednotlivca. Zážitok, ktorý rozhodne stojí za všetku námahu a prebdené minúty celého víkendu. Únavu dospíš, ale spomienky ostanú!

#SoundMindSoundBody




autor
portrait

Matej Šemšej

Director Human Resources z Praha


Klub: www.runeller.com / ASICS FrontRunnersCZ

Mé disciplíny
Ultramaraton Půlmaraton Maraton dlouhý triatlon Dálkový terénní běh (ultra trail) Triatlon